Na tento citát naviažem myšlienkou jedného môjho profesora.
Máme kôš jabĺk.
Môžeme sa rozhodnúť vyberať si a jesť postupne po jednom vždy to najkrajšie jablko z košíka, alebo si budeme vyberať vždy to najškaredšie a tie krajšie si budeme nechávať na neskôr.
Zjeme ich postupne všetky.
Rozdiel bude len v pocite.
V pocite, že jeme vždy len to najlepšie z košíka.
Alebo v pocite, že jeme neustále len to najhoršie.
V danej dobe sa mi tento príklad veľmi páčil, ale takmer okamžite som naň zabudol.
V istom momente života som ho akoby znova objavil.
Dnes viem, že si chcem neustále vyberať len tie najkrajšie „jablká“.
Raz sa isto minú.
Ale ten pocit stojí zato.